Tradičná škola ako alternatíva? Čo ponúka domáce vzdelávanie?

20.8.2018 /

Marek Mensák 

Stane sa raz tradičná škola alternatívou? Čo ponúka domáce vzdelávanie? Aké sú možnosti?

„Skutočná reforma školstva nastane len vtedy, keď dostatočné množstvo ľudí prestane tradičné školstvo podporovať a odíde z neho.“ Peter Gray

Letné prázdniny sa pomaly blížia ku koncu a to je čas, kedy školopovinným deťom finišuje ich vymedzený časopriestor na slobodnejšie fungovanie. Tí, ktorí si dlhé a nudné prázdniny užiť až tak naplno nevedia a potrebujú mať svoj každodenný program niekym zorganizovaný, sa do školy možno naozaj aj tešia. Privítajú ich tam tety učiteľky a snáď aj nejaký ten mužský vzor :). Veď vraví sa, že najdôležitejšia pre zdravý život je rovnováha :).

Je úplne v poriadku, že každému z nás vyhovuje čosi iné. Sme špecifickými individualitami, ktoré majú svoje potreby a smerovania. V demokratickej spoločnosti vraj môžeme slobodne myslieť a vyberať si z rôznych ponúk. Aké možnosti, okrem modelu tradičnej starej školy ponúka náš „slobodný“ svet poVINNÉHO vzdelávania?

V mojom predchádzajúcom blogu „Čo keby sme zrušili školy?!“ som v krátkosti pouvažoval nad tradičným vzdelávacím a výchovným systémom, ktorý tu udržujeme už niekoľko generácii a ktorý ovplyvňuje, ak nie zásadne riadi, fungovanie tejto spoločnosti. Nenáleží mi hodnotiť, či je systém dobrý, alebo zlý. Každému predsa vyhovuje čosi iné. Mala by tu byť však možnosť, vybrať si. Z čoho si teda môžeme vyberať?

Je tu slávna stará škola – monopól s tradičnou formou vzdelávania (predmety, lavice, prednášky, výklady, hodnotenia, porovnávanie, zastrašovanie, ovečkovanie, bez možnosti výberu. …), kde deti počúvajú teórie, zapisujú a memorujú, čakajú na zadanie úlohy a ideálne aj na správne odpovede. Tvorivosti, rozvoju potenciálu, samostatnému mysleniu, slobodnému prejavu zelená príliš v starej škole nesvieti. Ako alternatívou sa javia byť súkromné školy, ktoré s menšími či väčšími odchýlkami idú ruka v ruke s old school systémom. Ak existuje nejaká súkromná škola, ktorá sa od old school zásadne odlišuje, je často zvonku atakovaná a jej smerovanie je v konzervatívnej spoločnosti plnej strachu a pochybností často nepodporené.

Ale čo s tou skupinou nadšencov, ktorí myslia inak, ktorí si uvedomujú svoj potenciál a chcú sa plnohodnotne rozvíjať a samostatne tvoriť? Kde sa môžu realizovať a učiť deti novej generácie, ktoré sú sebavedomé, autentické a vyhľadávajú nové impulzy? Aké sú ďalšie alternatívy a možnosti? Myslím si, že by nám pomohlo si zodpovedať na ďalšie otázky, aby sme sa vedeli v tomto svete vzdelávania čo najlepšie zorientovať.

• Čo vlastne od škôl a celoplošného vzdelávania očakávame?
• Čo nám školy prinášajú a čím náš spoločenský život obohacujú?
• Vieme kam smerujeme a aký život chceme žiť?
• Ako nám v našom smerovaní pomáhajú školy?
• Na akých hodnotách a princípoch staviame našu spoločnosť?
• Produkujú školy to, čo chceme a potrebujeme?

Našťastie popri povinnom vzdelávaní existujú aj rôzne nadstavbové možnosti vzdelávania resp. osobného rozvoja detí. V ponuke ľahko nájdeme rôzne krúžky, kurzy alebo workshopy, kde sa deti môžu viac do hĺbky venovať tomu, čo ich baví a zaujíma. Zaujal nás aj nový koncept alternatívneho vzdelávania detí a teenagerov v oblasti rozvoja pravej mozgovej hemisféry a intuície s názvom „Škola intuície“, ktorého autorka Ľubka Pelachová je jednou z nádejí, že aj pedagóg-učiteľ dokáže vytvárať a prinášať niečo nové. Verím, že pribúda čoraz viac múdrych ľudí, učiteľov a riaditeľov škôl, ktorí si uvedomujú, že zmena je nutná. Jedine, že by si to neuvedomovali?!. A čo tak sa inšpirovať fínskym školským modelom? https://eduworld.sk/cd/nl/279/26-uzasnych-faktov-o-finskom-vzdelavacom-systeme

Domáce vzdelávanie

Ďalšou alternatívou resp. možnosťou povinného vzdelávania bez každodennej školskej dochádzky, o ktorej viem z praxe, je tzv. domáce vzdelávanie. Je umožnené deťom prvého stupňa základných škôl, potrebujete k tomu odborného pedagogického garanta, nasledovať dané učebné osnovy a  2 x ročne ísť do školy na preskúšanie a prevziať si vysvedčenia. Po skúsenostiach a uvedomení si, ako to s našim školstvom je, sme spolu s manželkou našej dcére umožnili si túto alternatívu vybrať a vyskúšať. Zo začiatku sme netušili, čo to komu prinesie, ale vedeli sme, že konáme správne.

Manažmentu a koordinácie našej domácej školy sa ujala predovšetkým moja manželka, ktorá hneď v začiatku zabezpečila potrebné knihy, zošity, aby sa mohlo domáce štúdium úspešne naštartovať. Po pár pokusných vyučovacích hodinách zavedenia výučby všetkých školou povinných predmetov nás naša dcéra veľmi rýchlo prebrala z viacero ilúzii, mýtov, predstáv, či presvedčení o zmysluplnom učení sa.

Ja som sa v domácej škole naučil a pochopil okrem iného aj toto:

• My dospeláci sa automaticky dávame do role prednášajúcich učiteľov a deti sú povinné nás počúvať, lebo my sme predsa tí najmúdrejší a ešte k tomu dospelí.
• Deťom vyberáme čas, kedy sa musia chcieť učiť a musí im to aj vtedy páliť a to bez ohľadu na to, či sú práve vo svojom tzv. flow (prúde).
• Zvolili sme pre nich direktívnym spôsobom témy – predmety, ktoré by ich mali zaujímať a mali by im v danej chvíli aj rozumieť a to s tým (ne)vedomím, že ich ani my v živote vedieť nepotrebujeme.
• Deti sa zmysluplne a s nadšením učia iba vtedy, ak sa samé v danej chvíli učiť chcú a ich daná téma skutočne zaujíma. Inak sa iba „biflia“ a memorujú, aby mali od nás pokoj.
• Domáca škola je pre každého člena rodiny, kde sa učíme jeden od druhého a trávime spolu väčšinu času.
• Deti nám ukazujú ako byť tu a teraz, ako vnímajú prítomný okamžik. To my ich často z tohto procesu vyrušujeme a žiadame od nich mnoho vecí a to často bez rozumného vysvetlenia.
• Deti prišli k nám, aby nám pomohli na našej a zároveň na ich vlastnej životnej ceste. To však naše dospelácke ego len ťažko chápe a príjíma…..
• Ideálna na osobný rozvoj je nuda, vtedy sú deti nútené zapojiť oveľa viac svoje tvorivé schopnosti.
• Je nevyhnutné vedieť stanoviť deťom hranice, doslova to od rodičov svojim správaním vyžadujú, ale určite nie old school praktikami.
• „Umelý“ učiteľ-pedagóg len využíva v školách svoje postavenie a moc nad dieťaťom, ktoré ho vníma ako umelú autoritu. Stať sa prirodzenou autoritou je výsledkom domácej školy pre rodiča, ktorý následne ocení každý v rodine.
• V domácej škole nemusíte vstávať skoro ráno a stresovať sa, že deti musia byť pred 8:00 hod. v škole. Môžeme tak všetci spolu raňajkovať a v kľude naštartovať deň.
• Deti potrebujú vedieť, že si môžu slobodne vyberať, rozhodovať sa, vyjadrovať svoje názory a pocity. Toto v klasickej starej škole nehrozí.
• Je dôležité, aby deti cítili, že sú rodičmi milované a to v každej situácii a bezpodmienečne. Taktiež im potrebujeme ukazovať, že každý z nás je plne zodpovedný za svoje rozhodnutia, ako sa má, ako sa cíti, čo hovorí, ako myslí…
• Produktom starej školy je strach, pochybnosti, neistota. V tomto prostredí chýba ľudskosť, vzájomná úcta. Je to jednoducho výrobňa rýchlokvasných otrokov.
• Domáca škola prináša aj veľa nervov a emócii. Ak rodič pracuje z domu, alebo má stretnutia, vybavovačky, prípadne chce mať kľud, tak má smolu. Deti vás nenechajú na pokoji. Ja osobne som častokrát musel z domu utiecť. Najradšej by som ich niekedy do tej školy aj odniesol. Tá predstava, že niekto iný prevezme zodpovednosť je často veľmi upokojujúca.

Záver:

Vytvárajme si svet, v ktorom máme možnosť výberu.

Ďakujem, že ste si našli čas a prečítali môj ďalší blog.

Marek Mensák

Viac informácii nájdeš na stránke: http://lacademy.sk/slobodny-vzdelavaci-trh/