O nás, o školstve, o dištančnom vzdelávaní

 

Školstvo je zrkadlom spoločnosti a spoločnosť zas produktom a odrazom školstva. Vieme o problémoch v školstve, poznáme ich príčiny a následky v spoločnosti vidíme v dnešných časoch možno oveľa výraznejšie. Vnímam to ako zreteľný signál k tomu, aby sme už konečne zamerali svoju pozornosť na zmysluplnosť, efektivitu a kvalitu vzdelávania. Aby napĺňalo predovšetkým potreby dieťaťa, a nie ako doteraz, len potreby štátnych autorít. 

Takmer každý z nás si prešiel národným výchovno-vzdelávacím výcvikom (povinná školská dochádzka) a stal sa, chtiac nechtiac, produktom jednotypového staroškolského systému zameraného na formovanie jednotného profilu človeka, na jedno celoživotné povolanie, na jeden typ myslenia a jeden archetyp správania sa.  Zo staroškolských ústavov (MŠ, ZŠ, SŠ) sme si okrem iného osvojili aj poslušné posluhovanie za očakávanú odmenu (typické hlavne pre zamestnania v štátnom sektore a často jediná motivácia), nerovnocenné hierarchické vzťahy nadr(i)adený a podr(i)adený, velebenie umelých autorít (pán učiteľ, pán doktor, pán policajt, pán inžinier, pán minister, pán starosta a pod.) a tiež hodnotenie, porovnávanie, trestanie, šikanu a zastrašovanie (typické pre naše školstvo, spoločnosť a štát). Neosvojili sme si ale zdravé kritické myslenie, zručnosti v sebariadení, v nenásilnej komunikácii, otázky riešenia vzťahov, zdravé stravovacie a pohybové návyky, ale ani právnu či finančnú gramotnosť.

 

Dištančné vzdelávanie je v podstate pokračovanie centrálne riadeného klasického vzdelávania predovšetkým online spôsobom s uplatňovaním autoritatívneho pedagogického prístupu v domácom prostredí, kde sa rodič stáva neplateným asistentom školy. Dištančné vzdelávanie nemá takmer nič spoločné s domácim vzdelávaním, aké fungovalo v minulých rokoch.

„Vďaka“ korona kampani sa navonok môže zdať, že sa naše staručké totalitné školstvo dokázalo rýchlo inovovať. Veď tu máme odrazu dištančné a online možnosti vzdelávania. Kedysi nepredstaviteľné, dnes realita. No v praxi to vyzerá inak a zdá sa, že dištančné autoritou riadené vyučovanie opätovne nenapĺňa potreby detí a mladej generácie. Veľa ľudí si dištančné vzdelávanie dokonca mýli s domácim vzdelávaním. Zaužívaný režim domáceho vzdelávania je však zásadne odlišný – je sebariadený. Pri ňom si dieťa zvyčajne môže slobodne vyberať svojho učiteľa, spôsob, formu a čas na vzdelávanie. Pri dištančnom riadenom vzdelávaní si dieťa nemôže slobodne vyberať čas, spôsob a formu vzdelávania, ale väčšinou plní iba príkazy pedagógov. A veľmi podobne je na tom aj rodič. Ten je len vykonávateľom inštrukcií, ktoré mu vydáva škola. Dištančné riadené vzdelávanie v rámci staroškolského systému mi pripomína predĺženú ruku – chápadlo chobotnice, ktorá opätovne aj v domácom prostredí riadi, diktuje, vydáva pokyny, kontroluje a hodnotí splnenie vynútených úloh a kvalitu namemorovaných vedomostí.

 

Doterajšie školstvo je postavené na autoritatívnom princípe, kde rodič a žiak nie sú voči učiteľovi rovnocennými partnermi, ale rozhoduje o nich z pozície formálnej autority. Je nevyhnutné, aby sme to zmenili. A to tak, aby rodič – učiteľ – žiak boli rovnocennými partnermi a spoločne tvorili školské prostredie priateľské pre každého z nich.

Aby vzdelávanie v školskom prostredí prinášalo deťom radosť, naplnenie a podporovalo vnútornú motiváciu, potrebujeme všetci spoločne v rovnocennom vzťahu rodič – učiteľ – žiak vytvárať inšpirujúce, slobodné a emocionálne bezpečné vzdelávacie prostredie. K tomu potrebujeme aj múdrych, otvorených a uvedomelých učiteľov, ktorí nezaspali na vavrínoch, ale neustále na sebe pracujú, aby do sveta vzdelávania prinášali nové impulzy a podnety. Zodpovední za stav školstva a stav spoločnosti sme všetci, nie len učitelia, alebo „tamtí oni“. Každý jeden z nás čelí veľkej výzve túto zodpovednosť prevziať a preukázať tak svoju zrelosť a odvahu. Vyzývam týmto všetkých rodičov k zaujatiu takéhoto postoja. To rozhodnutie je vo vašej kompetencii.

 

Rovnako vyzývam všetkých pedagógov, aby sa postavili za seba a za deti. Aby konečne zabezpečovali dôstojné, zdravé a bezpečné vzdelávacie prostredie pre všetky deti! Pre mňa je nepochopiteľné, že aj v dnešných časoch neustále tolerujeme a podporujeme nezdravé a deti poškodzujúce výchovné metódy. Je nepochopiteľné, že väčšina nás dospelých zaujíma postoje typu „ja nič, ja muzikant“ a udržiava tak spoločnosť v akomsi mdlom stave, kde nikto nie je za nič zodpovedný. Či „našťastie“ tu máme koronu, na ktorú tú celú zodpovednosť môžeme hodiť? Za to, že deti nemôžu v slovenských školách slobodne a prirodzene dýchať, nemôžeme my, rodičia a učitelia, ale korona?

 

Ak chceme diskutovať o plusoch a mínusoch dištančného vzdelávania, mali by sme si v prvom rade odpovedať na otázku, či je pre nás, pre mňa, pre moju rodinu, pre naše deti, pre naše vnúčatá a pre našu spoločnosť, táto staroškolská forma vzdelávania zmysluplná a efektívna. Či vôbec tieto školy chceme a potrebujeme. Či toto naše školstvo dáva našim deťom priestor pre maximálny rozvoj ich potenciálu, alebo im berie ich drahocenný čas.  

Pre tých, ktorí v súčasnom autoritatívnom školskom systéme vidia zmysel, bude im zrejme aj dištančné vzdelávanie vyhovovať. Pre tých, komu riadené vzdelávanie staroškolského systému nesedí, nebude vyhovovať ani riadené dištančné vzdelávanie. Všetko záleží od hodnotových nastavení, priorít a predstáv každej jednej rodiny, či výsledkom vzdelávania majú byť poslušní nesamostatní posluhovači, alebo zodpovedné slobodné empatické individuality schopné riadiť si samostatne svoj vlastný život a spoluriadiť aj ten spoločenský.

Dištančné a online vzdelávanie je v globále pomerne časovo flexibilnejšie a v modernom svete nie je ničím neobvyklým. Napríklad v takom Švédsku je takmer všetko a všetci online. Práca z domu, administratíva, služby verejnosti v online režime sú tam už bežnou záležitosťou. Nevýhodou online vzdelávania a online komunikácie je nedostatočný osobný kontakt, časté nedorozumenia,  jazyková bariéra, nižšia socializácia, technické komplikácie a tiež negatívny vplyv sedavého a technologického života na zdravie človeka.

.

Kto chce vzdelávať svoje deti v pretrvávajúcom jednotypovom školskom systéme, kde je preferovaná tzv. manipulatívna pedagogika a riadené vzdelávanie, a vidí v tom zmysel, tak nech zotrvá v tomto systéme vzdelávania hoci aj dištančne. Kto chce, aby sa jeho deti vzdelávali v samoorganizovaných vzdelávacích komunitách, ktoré poskytujú režim sebariadeného vzdelávania, podporujú maximálny rozvoj potenciálu dieťaťa a kde uplatňujú celé spektrum pedagogických prístupov, tak na to je potrebné vytvoriť úplne nový vzdelávací systém. A dobrou správou je to, že aj vďaka pedagógovi Antonovi Adamčíkovi máme pre naše školstvo riešenie a ním je  Vízia – Slobodný vzdelávací trh. Už menej dobrou správou je zas to, že táto vízia spoločne s Otvoreným listom rodičov leží už takmer 8 mesiacov na stole ministra školstva, premiéra, prezidentky, predsedu parlamentu a ombudsmanky SR.