Fitmama Lucia – Môj sebariadený pôrod (pôrod č.2)

 

10.9.2020 /

Fitmama Lucia

Môj sebariadený pôrod (pôrod č.2)

Skúsenosť z môjho prvého pôrodu, o ktorom píšem v predošlom blogu s názvom Môj pôrod číslo 1 – transformačná skúsenosť, ma motivovala ešte k hlbšiemu pátraniu po informáciách. Veľa vecí som pochopila a vedela som, že ak pôjdem ešte niekedy rodiť, celý proces budem mať vo svojich rukách ja. Keď som po štyroch rokoch pocítila, že som opäť tehotná, bola som šťastná. Vedela som, že teraz to bude celé inak.

Príprava na pôrod

Príprava na pôrod bola opäť u mňa fyzická (cvičenie, masáž hrádze , aniball) ale aj psychická (hypnopôrod). Znova som sa zúčastňovala predpôrodnej prípravy, chcela som si oprášiť znalosti a zoznámiť sa s prostredím, v ktorom som mala v pláne rodiť. Tentokrát to bola nemocnica v Poprade. Príprava budúcich rodičiek sa nijako neodlišovala od tej, ktorú som absolvovala v Spišskej Novej Vsi. Bola to viac príprava na spoluprácu s lekármi, ako na spoluprácu s mojim telom a dieťatkom. Ja som už však vedela svoje. Nemala som vôbec strach, bola som silná, odhodlaná a spolu s manželom rozhodnutá, že pôrod budeme mať pod kontrolou my. Absolvovali sme spoločne ešte špeciálny pôrodný workshop s pôrodnou asistentkou z Čiech. Bola to staršia pani, ktorá mi dala množstvo odpovedí a vysvetlenia zo svojej dlhoročnej praxe, ako niektoré zásahy, ktoré sa štandardne stále vykonávajú rutinne pri pôrodoch aj napriek neodporúčaniam od samotnej WHO, nepriaznivo zasahujú do procesu prirodzeného pôrodu.

Pôrodný plán

V našom pôrodnom pláne bola okrem iných aj táto požiadavka, nezasahovať do procesu prirodzeného pôrodu, iba v prípade ohrozenia života matky alebo dieťaťa. Príprava pôrodného plánu bola precízna. Tentokrát som sa pripravila dopredu, aby som už počas najdôležitejších chvíľ, keď je žena vo víre pôrodných hormónov, nemusela nikomu nič vysvetľovať a všetci službukonajúci dostali manuál s mojimi požiadavkami.

Tak teda po poriadku …

Intímna masáž a teplý kúpeľ vedia spraviť svoje 🙂

Bola chladná novembrová noc, 22.00 hod, 3 dni pred vypočítaním termínom a ja som tušila, že zajtra už bude všetko iné. Večer sme ostali s manželom sami doma, kde sme si stihli ešte urobiť krásne predpôrodné rande v romantickom štýle. Dala som si teplú vaňu, kde som zrelaxovala, a potom nasledovala orientálna masáž od môjho drahého, ktorá všetko naštartovala. Áno, zopár dotykov od milujúcej osoby a tiež poriadných orgazmov, dokáže krásne nakopnúť celý priebeh. Prebiehajú pri tom tie isté chemické procesy, ako pri pôrode . Napríklad aj samotné spermie obsahujú prostaglandíny, ktoré sa používajú v tabletách na vyvolanie pôrodu.

Fitlopta a pôrod v noci pomohli

Všetko sa spustilo v nádhernej intímnej a bezpečnej domácej atmosfére. Telo spustilo samočistiaci proces a intenzita kontrakcií začala stúpať, ktoré som predýchavala doma na fitlopte. Tá, bola moja skvelá kamarátka počas celého tehotenstva. Okolo polnoci sme sa rozhodli vyraziť do pôrodnice. Intervaly kontrakcií sa skracovali a boli pravidelné a silné. Rodenie v noci má svoje výhody. Napríklad, bez problémov zaparkujete auto😊 Ešte nás čakal výťah na 9 poschodie, myslím. Aj výťahy boli v noci k dispozícii.

Privítanie sestričky 

A už sme stáli vo veľkej čakárni pred sklenenými dvermi. Prišla na mňa silná kontrakcia, a tak som sa rozhodla predýchať ju ešte v čakárni. Posadili sme sa a čakali, kým prejde. V tom sa dvere výťahu znova otvorili a do miestnosti vošlo asi 8 našich spoluobčanov sprevádzajúcich rodiacu mamičku.  Zazvonili a dvere sa prudko otvorili. Vonku vyšla sestrička, ktorá nepríjemným tónom zisťovala, kto to ruší takto v noci. Keď skupinka vošla dnu, obrátila sa na nás s otázkou, čo tam robíme. Odpovedala som, že rodím chystala som sa postaviť , ale v tom na mňa prišla ďalšia kontrakcia a musela som sa chytiť a predýchavať.  Netrpezlivá sestrička vo dverách na mňa nepríjemne skríkla, že čo robím, ona nebude hodinu stáť vo dverách. Bolo to veľmi nepríjemné, ale bola som už v rozbehnutom procese a nemienila som sa nechať z neho vytiahnuť nikým.

Dohoda s lekárom

Prijímací „ceremoniál“ prebiehal štandardne tabuľkovo nemocensky. No veď sme predsa v nemocnici! Môj pôrodný plán si už v tomto momente nikto nevšímal. Službu mal práve mladý začínajúci doktor, ktorému som jasne vysvetlila moje požiadavky.  Odmietla som rutinný postup s pretrhnutím plodového obalu pre urýchlenie procesu (plodový obal, konkrétne čiapočka, ktorá je nad hlavičkou, má dôležitú ochrannú funkciu počas pôrodu.), a taktiež pichnutie oxytocínu na zrýchlenie kontrakcíí ( naše telo si oxytocín vytvára samo. Potrebuje k tomu podmienky podobné ako pri intímnom styku, ak také nie sú, proces pôrodu sa zastavuje. Pri podaní umelého oxytocínu sa automaticky blokuje tvorba toho prirodzeného a kontrakcie po jeho podaní bývajú neprirodzene bolestivé.)  V dnešnej dobe je už dostatok informácií. O nežiadúcich vplyvoch týchto zásahov, hovorí už aj veľa známych lekárov (napr. Odent – známy francúzsky pôrodník). Takže náš doktor prisľúbil spoluprácu a ja som sa napriek vyhrážkam, že budem dlho trpieť bez ich rýchlych spúšťačov, rozhodla veriť svojmu telu.

Tesne pred tým …

Nasledovalo monitorovanie oziev srdiečka dieťatka. Aj keď som sa cítila dobre pri počúvaní bijúceho srdiečka nášho pokladíka, nevedela som ležať na chrbte a už ani na boku. Musela som sa postaviť, intuitívne meniť polohy a nezaujímala ma v tej chvíli ani podráždená sestrička, ktorá si potrebovala urobiť svoju prácu. Presunuli sme sa do sprchy, kde to bolo veľmi príjemné. Bola som zavesená o manžela, ktorý mi počas kontrakcií zatláčal boky do seba, čo mi veľmi pomáhalo predýchavať čoraz silnejšie tlaky.

Keďže v tú krásnu noc sa rozhodlo prísť na svet nejako veľa detí,  museli sme sprchu opustiť a posunúť ju ďalej, keďže tam bola iba jedna pre všetky. Boli asi dve hodiny ráno a ja som sa posledných 20 minút pred pôrodom rozhodla stráviť na toaletách, kde som zaujala široký postoj s rukami zapretými do kolien. A takto som si v kľude sama bez rušenia predýchavala, až som pocítila tlak na konečník. Vtedy som z dverí zamierila rovno na pôrodný stôl a ľahla som do polohy, do ktorej som sa zaprisahala, že ma už do nej nikto nedostane. Až neskôr pri mojej popôrodnej analýze, som pochopila, že po celý čas cvičenia s aniballom som si práve túto polohu trénovala, pohodlne pred telkou😊.

Pôrodný proces je krehký stav 

Všetci sa pri mne zhrkli a ja som bola akoby vo svojej bubline , do ktorej bolo počuť iba hlas môjho manžela. Pamätám si na výkriky, ktoré som počula akoby z diaľky, že mám tlačiť, a následne zhrozenia, že ona netlačí a taktiež tam padlo aj niečo o strate oziev dieťatka, Stráca sa nám!!! Musí tlačiť !!!! Ona predýchava!!!!. Ja som však bola hlboko v sebe. Cítila som pokoj, seba a aj môjho milovaného syna. Cítila som ako mu jemne každým nádychom bránicou pomáham na ceste von. Doslova som ho vydýchala von. Doktor masíroval hrádzu, aby predišiel roztrhaniu, keďže aj rutinný nástrih hrádze som odmietla. Tesne predtým, ako už bola hlavička von sa ma pýtal či môže vak s plodovou vodou pretrhnúť. Ja som už vo svojom svete hormónov, povedala áno. V tej chvíli by som asi prepísala aj byt na neho, ak by o to požiadal.

Pôrodný proces je tak krehký stav, pri ktorom sa dostávame hlboko do seba a nevnímame okolie. Tri kontrakcie a náš 4 kilový chlapček bol vonku. Žiadne silene tlačenie, iba prirodzené vnímanie spolupráce môjho tela s rodiacim sa bábätkom. Všetko bez nástrihu. Bol nádherný a vôbec neplakal. Položili ho na mňa a na ten pohľad z očí do očí nikdy nezabudnem. Tú chvíľu som si chcela vychutnať čo najdlhšie . Žiadala som, aby nám nechali dotepať pupočník a až tak prestrihli. Vtedy som si naivne myslela, že moja požiadavka bola akceptovaná. (Ako vyzerá dotepaný pupočník, som zistila, až pri štvrtom pôrode).

Systém nepustí

Systém nepustí a bolo potrebné merať, vážiť a zabaliť do perinky, keďže na pôrodnej sále bolo chladno. Akonáhle dieťatko vzali z môjho náručia, začalo plakať na plné hrdlo. Skúste toto urobiť vo zvieracej ríši, samica si vás podá aj s následkami. Stále nerozumiem ako je možné, že my, ženy, matky, tento spôsob stále tolerujeme. Prišla na rad placenta. Pod riadnym nátlakom personálu, som si nechala pichnúť po pôrode oxitocín, ktorý sa podáva preventívne, aby sa maternica rýchlejšie sťahovala a predišlo sa masívnemu krvácaniu. Akosi sa zabúda na to, že naše telo je dokonalé a práve prítomnosť dieťatka u matky podporuje tvorbu oxytocínu jej vlastnú. V prvých dvoch hodinách po pôrode sme v hormonálnom ošiali lásky, kedy matka a dieťa potrebujú byť spolu. Čakanie na placentu v pôrodnici, kde ste len jedna na rade, je neprípustné. Pán doktor si pekne popoťahoval, aby jej trošku pomohol oddeliť sa rýchlejšie. To, že aj tomuto úkonu pomáha práve kontakt matky a dieťatka, sa neberie v úvahu a už vôbec nie, aby sa čakalo na prirodzené vypudenie, ktoré môže kľudne trvať aj dve hodiny po pôrode. Týmto poťahovacím manévrom mi spôsobil následne komplikácie, vďaka ktorým som si opäť vyskúšala dokonalosť a silu môjho tela. (Ostali mi v maternici kúsky placenty…o tom už ale v pokračovaní).

(Ne)otravujme personál!

Následne ma preložili na úzke lehátko na kolieskach, položili mi na maternicu vrecko s ľadom a odstavili nabok. Moje hormonálne rozbúrené telo hľadalo dieťatko. Nechápalo, že je potrebné odmerať , odvážiť, spočítať prsty a nechať oddychovať medzi ostatnými bábätkami . Na moju žiadosť , aby mi syna priniesli mi odpovedali, že kde ho tu chcem držať, mám si tlačiť ľad na maternicu a neotravovať. Ja som však otravovala a drobčeka mi zabaleného v perinke priniesla odutá sestrička. V pôrodnici bol frmol, len my traja sme vnímali náš zázračný čas. Ten výnimočný, už nikdy sa nezopakujúci, kedy hormóny matky aj dieťatka dosahujú vrchol.

Čas prvých dvoch hodín po pôrode je čas lásky.

Jednou rukou som držala vrecko ľadu a druhou svoje dieťatko, ktoré viselo doslova vo vzduchu, pretože lehátko bolo príliš úzke. Dôstojnosť a úcta k novonarodenému životu a vstupu do rodiny vyvrcholila zahlásením: “Rozlúčte sa otecko. Mamička ide oddychovať na izbu a dieťatko k ostatným bábätkám.“ Po presune na izbu som poprosila sestričku, aby mi priniesla syna do izby. Moje telo bolo napumpované hormónmi a ani náhodou sa nechystalo spať. Čakala som  pár minút a keď nikto neprichádzal, použila som zvonček pri posteli. Do izby sa vrútila uponáhľaná sestrička, že čo potrebujem. Ja na to, že svoje dieťa. Ona na to, že mám teraz spať a dieťa mi prinesú na kojenie a odišla. Tak som použila zvonček ešte raz a ešte raz a ešte raz až som z chodby počula hlasný krik, „doneste jej to decko“ .

To bola posledná chvíľa počas pobytu v pôrodnici, kedy bolo moje dieťa bezo mňa. Ihneď som si drobčeka vybalila z perinky a priložila na svoje telo. Konečne spolu. Tých 20 minút sa mi zdalo ako večnosť. Priložila som si Matiaska k bradavke a on sa silno prisal. Bola som šťastná. Keďže sa mi tento úkon s prvou dcérou vďaka masívnemu krvácaniu posunul o tri hodiny a dcéra sa nevedela prisať, bála som sa  a bola som vďačná, že sa nám to podarilo na prvý šup. So satím nastúpilo aj zavinovanie maternice, ktoré bolo teda poriadne cítiť. Sestričky už štandardne ponúkajú analgetiká od bolesti, ktoré som však odmietla. Všetko prechádza do mliečka. Rozhodla som sa to vydržať. Trošku sme si pospali a už nás prebrali k životu ranné nemocničné rutiny. Pripomínalo mi to   filmy o vojenskej príprave. Uvažovala som o tom či aj tieto sestričky takú prípravu absolvovali.

Nálepka  „Tá matka“

Do izby nám vošla sestrička a vojenským spôsobom zahlásila, že mám zabaliť dieťa do perinky a dať jej ho, pretože ho berie na kontrolu, ktorú mala vykonať pediatrička. Odpovedala som jej, že nech ide, ja sa oblečiem a prídem so synom, kam treba. Vybehla na mňa nepríjemným hlasom, že kde chcem chodiť, ešte nemám vstávať z postele . Tak som jej na to odpovedala, že teda poprosím pani doktorku, aby kontrolu urobila pri mne, keďže postaviť som sa ešte nemala. To už som mala nálepku TEJ MATKY. Sestrička sa na opätku otočila a odišla so slovami, mierenými na mňa, čo si o sebe myslím. Asi o hodinu vošla do izby doktorka v bielom plášti , bez zaklopania vtrhla dnu. Vyzvala ma, aby som dala dole plienku synovi . Celé to trvalo dve minúty.  Akosi som nepochopila ich rozčarovanie z toho, že chcem byť pri mojom synovi, vedieť čo s ním robia a prečo. Bola som za divnú. Nasledovali raňajky. Jeden biely rožok s taveným syrom karička. Výdatné raňajky pre ženu, ktorej sa rozbieha laktácia. Nebyť mojich najbližších, ktorí sa o mňa starali a nosili mi stravu, asi by som zjedla aj stoličku.

Vojaci v nemocnici

Na rad prišla vizita. Ako prvý bol nálet pani upratovačky, ktorá mi kázala poskrývať všetko zo stolíka. Odložiť dieťa nabok  a čakať s vložkou medzi nohami  na príchod pána primára a jeho delegácie. Na tieto nedôstojné postupy mám svoj názor a po skúsenostiach z prvého pôrodu, som nemala v pláne plniť rozkazy podplukovníčky upratovačky, ktorá svoje postavenie v tejto hre brala veľmi vážne. Dokonca som u nej navnímala známky stresu, keď som sa rozhodla pokračovať v kojení a neuposlúchnuť príkaz.  Do izby vošiel primár oddelenia. Zaklopal a keď videl, že máme práve so synom intímnu chvíľu, zatvoril s pochopením dvere a šiel ďalej. Prišiel o niekoľko minúť a opýtal sa či je všetko v poriadku. Tento prístup mi bol sympatickejší.

Deň otvorených dverí, dokrmovanie, testovanie

Deň otvorených dverí ďalej pokračoval, veď načo by nás nechávali osamote. Režim a poriadok musí byť. Tentokrát vošla sestrička a v ruke držala fľašu s mliekom. Úplne so samozrejmosťou mi ju podávala, aby som nakŕmila svoje dieťa. Slušne som poďakovala a vysvetlila pani sestričke s dlhoročnou praxou, že prvé hodiny po pôrode sa tvorí ženám v prsníkoch kolostrum. Týchto pár kvapiek, ktoré si dieťatko vyťahá, sú nesmierne vyživujúce a obsahujú presne to, čo bábätko na štart do života potrebuje.  Pani sestrička ma nezabudla vyviesť z môjho omylu. Oznámila mi, že v prsníkoch mlieko ešte nemám a či chcem svoje dieťa nechať hladovať a dovoliť, aby sa mu stiahol žalúdok . A ešte dodala, že mi dieťa schudne a nepustia nás domov. Po tomto vysvetlení ,mamička na vedľajšej posteli (povolaním učiteľka , druhorodička) rýchlo siahla po fľaške a hneď ju strčila svojmu bábätku do pusinky, nemohla predsa dopustiť, aby sa jej dieťatku stiahol žalúdok. Obe nad mojou reakciou krútili hlavami. Zasa som bola divná.  Poďakovala som za ochotu a pritúlila sa k svojmu novonarodenému miláčikovi, ktorý si svoje mliečko vychutnával od prvej chvíle.

Aby sme neostali len pri chudnutí, prišla ďalšia sestrička, ktorá pre zmenu mala potrebu vykonať synovi záťažový test na cukrovku.  Pri narodení mal necelých 4000g a to už je hraničiace s tabuľkovou váhou. Opýtala som sa, či syn vykazuje nejaké príznaky alebo či je dôvod obávať sa , že by syn cukrovku mohol mať. Vedela som, že tieto záťažové testy, sú silná káva aj pre dospelého človeka. Odpoveď bola, že je to štandardný postup pri deťoch s takouto pôrodnou váhou. Odmietla som zaťažovať novonarodený organizmus môjho syna . Nebolo žiadne podozrenie ani príznaky, že by moje dieťa malo mať cukrovku. Vystaviť jeho pankreas takejto záťaži v prvých hodinách života, len preto, lebo to tak bolo v tabuľke, som vyhodnotila ako nevhodné. Znova som slušne poďakovala. Nechcem tu teraz z lekárskeho hľadiska rozoberať dôležitosť týchto testov, určite majú svoje opodstatnenie , keď sa štandardne vykonávajú, ja som však vedela, že môj syn cukrovku nemá.

Otázky, ktoré znepokojujú 

Ďalšie dni prebehli štandardne. Na štvrtý deň sme s krásnym hmotnostným prírastkom odišli domov, kde nás už čakali naši milovaní. V podstate krásny ukážkový pôrod bez komplikácii. Som za túto skúsenosť veľmi vďačná, pretože bola znova tým odrazovým mostíkom, kedy som vedela, že už takto nie … Môžem smelo tvrdiť, že som mala pôrod môjho syna pevne vo svojich rukách a ustála som to. Cítila som však v sebe nespokojnosť. Cítila som sa , že so mnou a s mojim synom chceli narábať ako s tovarom na páse. Necítila som sa bezpečne. Celý náš pobyt v pôrodnom zariadení bol programovaný niekým neviditeľným, ktorého museli všetci slepo počúvať, lebo takto sa to má a bodka. Takto to robíme roky a naučili nás to. Otázky sú neprijateľné a neprípustné. Ako sa opovažujete pýtať načo a prečo. My sme tí , ktorí vedia a ak sa aj opýtate ako odpoveď dostanete strach!!! Veľa strachu !!! Ťažkú manipuláciu, kedy sa ľudia, ktorí nevedia podať adekvátne odôvodnenie prečo, bránia vyvolaným strachu o to najcennejšie ….Život vás a vášho dieťatka. Za tento „luxusný pobyt“ v pôrodnici, som zaplatila obrovským množstvom energie.

Ďalšia cenná skúsenosť 

Týmto príbehom a skúsenosťou by som chcela budúcim mamičkám odovzdať poznanie, že tam, kde sa cítim bezpečne, je to správne miesto pre pôrod. Aj zvieratka sa utiahnu do súkromia, tam, kde im hrozí najmenšie nebezpečenstvo od predátorov. Ja som už vedela, že pôrodnica a systém, ktorý tam vládne, pre mňa bezpečne miesto nepredstavuje. Moje priority bojovali s prioritami ľudí, ktorí mi mali ten pocit bezpečia a ochrany poskytnúť. Ľudia sme rozdielni, a preto každému vyhovuje iný prístup. Ja som prišla do pôrodnice v pozícii klienta, mala som spísaný plán ako si predstavujem starostlivosť o seba a moje dieťa počas a po pôrode. Na pôrod som bola pripravená po stránke fyzickej, psychickej aj informačnej . Ideálne by bolo, keby som sa s dôverou mohla odovzdať procesu a veriť ľuďom okolo seba, že vedia čo robia. No ja som neverila. Po skúsenosti z prvého pôrodu som bola tak prefackaná svojou naivitou, že som nič nenechala na náhodu. Môj vnútorný pozorovateľ počas pôrodu, nerozumel neprirodzeným postupom, ktorým chceli zasahovať do nášho úplne dokonalého sebariadeného procesu pôrodu. Bol to pre mňa obrovský krok ďalej k pochopeniu, vnímaniu a dôvery k svojmu telu a k životu samotnému. Som si plne vedomá, že táto skúsenosť a pohľad je čisto subjektívny. Veľké ďakujem životu a aj ľudom, ktorí sú súčasťou môjho života. O tom , kde ma to posunulo a o zatiaľ najväčšom mojom transformačnom zážitku, vám napíšem v pokračovaní 😊

S láskou a úctou k životu

Fitmama Lucia

 

Viac o programe FITMAMA – harmony physio program nájdete na: www.fitmamaclub.sk

Spoj sa s Fitmamou!

Ak máš na Fitmamu Luciu konkrétne otázky, prípadne si chceš dohodnúť osobnú (aj online) konzultáciu jednoducho ju kontaktuj. Zároveň sa staň fanúšikom stránok Fitmama Lucia na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.

Tel: 0902 101 754

E-mail: info@fitmamaclub.sk