20.5.2021 /
Marek Mensák
Prečo sa vizionár Anton Adamčík odlmčal? Je za tým EDUvolúcia?
S Antonom Adamčíkom, mojim dobrým priateľom, autorom vízie Slobodný vzdelávací trh a podporovateľom slobodného školstva, som sa nedávno po veľmi dlhom čase stretol v Chalúpkove, aby som ho vyspovedal , kde a prečo sa na dlhší čas odlmčal, na čom pracoval a čo má nové pre členov našej skupiny Tvoríme nové školstvo?
Toni, posledné mesiace si mi pripadal veľmi zaneprázdnený, až neprítomný… 🙂 Prezraď nám, na čom si toľko pracoval a prečo si sa odmlčal? Nebodaj vzniklo niečo nové? Nové školstvo?
„V našej fejsbukovej skupine Tvoríme nové školstvo hneď v jej úvode je príspevok ešte z decembra minulého roka, ktorý som uverejnil po stretnutí s poslancami vládnej koalície. Tí sa vtedy k vytvoreniu paralelného vzdelávacieho systému, ktorý je podstatou našej vízie Slobodný vzdelávací trh, postavili ústretovo. Preto sme sa spojili viacerí autori vízií postavených na stratégii paralelného vzdelávacieho systému a začali sme tvoriť. Náš spoločný projekt sme nazvali EDUvolúcia, ktorá je v podstate dieťaťom vízie Slobodný vzdelávací trh. Takže áno, pracoval som na novom vzdelávacom systéme…“
Kto všetko stojí za EDUvolúciou a kto vám s týmto projektom pomáhal?
„Autormi EDUvolúcie sme dvaja, a to Miroslav Sopko a ja. No a potom sú za tým ľudia, ktorí s nami spolupracovali, avšak do obsahu nezasahovali. Radili nám, ako dať tomu správnu štruktúru, aby sa z vízie mohol stať úspešný projekt. Konkrétnejšie, aby sme celú zmenu čo najefektívnejšie zmanažovali. Vyžadovalo si to naformulovať jasný strategický plán, víziu, misiu, strategické ciele, zásady, niektoré legislatívne návrhy a podobne. Svojou odbornosťou a pripomienkami k projektu EDUvolúcia prispeli rôzne osobnosti – expert na riadenie zmeny, filozofi, marketéri, profesori pedagogiky, pedagógovia, liečební pedagógovia, psychológovia, andragógovia, kouči, etikoterapeuti, domškoláci, ale aj bežní rodičia, nakoniec aj ty a tvoja rodina. Text nemal byť čisto odborný ani čisto laický, hľadali sme niečo medzitým, aby to bolo prijateľné a zrozumiteľné pre všetkých.“
Na čom stavia EDUvolúcia a čo bude s tvojou víziou Slobodný vzdelávací trh, ktorú poznajú aj členovia a zakladatelia skupiny Tvoríme nové školstvo? Zapodieva sa EDUvolúcia aj povinnou školskou dochádzkou?
„Slobodný vzdelávací trh (SVT) samozrejme ostáva ako zdroj myšlienok, ktoré sú pretavené do EDUvolúcie. Slobodný vzdelávací trh, alebo trhový princíp, je základnou myšlienkou EDUvolúcie. Ústrednými subjektmi – postavami – každého slobodného trhu sú predávajúci a kupujúci, alebo klient a konzultant, čo je v podstate to isté. Tieto dva subjekty sú však rovnocenné a slobodne pristupujú k dohode na vzájomných záväzkoch. Vo vzdelávaní tento rovnocenný vzťah je medzi žiakom a vzdelávacím prostredím, ktoré reprezentuje pedagóg. Na jednej strane nerozvinutý potenciál dieťaťa a na druhej ponuka prostredia so službami, ktoré tento potenciál rozvíjajú. Čiže je tu nejaký potenciál deťaťa, nejaké semiačko, ktorého potenciálom je vyrásť v nejaký veľký krásny strom. Ten strom však potrebuje prostredie, ktoré bude priaznivé a žičlivé. Medzi potenciálom dieťaťa a prostredím dochádza k interakcii. EDUvolúcia si pojem vzdelávanie zadefinovala trochu ináč, ako ho definuje klasická pedagogika, kde žiak je objektom výchovy a vzdelávania. V EDUvolúcii je vzdelávanie symetrickou interakciou medzi potenciálom jednotlivca (dieťaťa) a prostredím. Slovko „symetrická“ vyjadruje rovnocennosť oboch strán a to je tá podstatná zmena, že žiak (študent) nie je objektom (predmetom), ale subjektom vzdelávania rovnako ako na hospodárskom trhu klient voči predajcovi či poskytovateľovi služby. K takejto zmene však potrebujeme zmeniť aj niektoré ustanovenia v Ústave SR. Teraz je tam právo na vzdelanie a povinná školská dochádzka. Chceme to zmeniť tak, že „každý má právo na maximálny rozvoj svojho potenciálu“ a nejaká povinnosť sa ukladá štátu, územnej samospráve a zákonnému zástupcovi dieťaťa, aby vytvorili priaznivé podmienky pre maximálny rozvoj potenciálu.“
Si presvedčený o tom, že v tomto súčasnej spoločenskej situácii a politickom systéme je projekt, ako je EDUvolucia, reálny? Čo k tomu, aby sa EDUvolúcia „spojazdnila“, je ešte potrebné?
„Ešte nás toho čaká veľa. Aby sme oslovili rôzne skupiny ľudí, aby sme dosiahli spoločenský konsenzus, prinajmenšom konsent.“
Toto vysvetli, čo máš tým na mysli?
„Konsenzus sa týka tých nadšencov, ktorí s EDUvolúciou sympatizujú, ktorí ju podporujú a považujú ju za užitočnú. Konsent s tými, ktorí tento projekt nepovažujú za užitočný a myslia si, že im to nič neprinesie, ale ani nezoberie, čo bude mať za následok, že nám nebudú klásť zbytočne odpor a budeme môcť ďalej tvoriť v mieri. „
V spojitosti s konsentom hovoríš zrejme o pedagógoch, ktorí pôsobia v klasickom, po mojom v „staroškolskom“, systéme, s ktorým ale EDUvolúcia počíta aj naďalej. Ako bude fungovať nový paralelný systém vedľa toho klasického? Nebudú si prekážať?
„To si dobre naznačil… Súčasťou našej stratégie je snaha o to, aby sme vznikom EDUvolúcie nevyvolali zbytočné turbulencie a obavy, že vznikne nový vzdelávací systém na iných základoch, ako je ten klasický. Napadá mi v tomto smere pekné prirovnanie: Ako deti vyrastajú vo svojej rodine môžu mať svoje vlastné predstavy o fungovaní rodiny, ba aj námietky. Raz však odídu z rodičovského domu bez toho, aby si pohnevali svojich rodičov. Postavia si vlastný dom, založia svoju rodinu, kde si zavedú svoje pravidlá, atď. A aj v našom prípade, v tradičnom školstve ako bolo, tak bolo, vytvárame niečo nové pri rešpekte k starému.“
V novom paralelnom vzdelávacom systéme zrejme nájdu svoje pôsobisko všetci tí pedagógovia, rodičia, deti a študenti, ktorí dlhodobo pociťujú v staroškolskom systéme stagnáciu a nevidia v ňom zmysel.
„Áno, tá podstata a tá myšlienka je v tom, že chceme vytvoriť v rámci celej krajiny zdravé a tvorivé trhové vzdelávacie prostredie, čo doteraz neexistovalo. Ako jedna z foriem vzdelávania bude klasické školstvo a množstvo iných foriem poskytne nový paralelný systém, o ktorom je tu reč. V žiadnom prípade nechceme meniť tie ústavné veci, ktoré by mali zásadný dopad na klasické školstvo. Napríklad povinná školská dochádzka. Tá môže byť zachovaná tak ako doteraz, ale nebude už určená Ústavou SR, bude súčasťou zmluvy medzi klasickou školou a klientom (zákonným zástupcom). To znamená, že kto chce zostať v klasickom školskom systéme, tak na ich zmluvnom základe bude povinná školská dochádzka v poriadku. Komu povinná školská dochádzka nevyhovuje, v paralelnom systéme si vyberie z možností, ktoré mu najviac vyhovujú.“
Rodičia v súčasnom systéme nemajú možnosť vyjednávať. Počíta paralelný systém s tým, že rodič sa bude môcť vyjadrovať, navrhovať a jednať spoločne s pedagógmi a žiakmi?
„Či pedagóg alebo rodič, každý sa bude môcť rozhodnúť či vstúpi do tradičného systému, alebo sa rozhodne pre paralelný systém s viacerými možnosťami pre vzdelávanie. Podstatný rozdiel medzi týmito dvoma systémami je v tom, že kým ten tradičný systém je monokultúrny a monolitický, kde jedna predpísaná forma v sebe neobsahuje nejaké veľké variácie, my dopĺňame cez paralelný systém ponuku širokých možností a zjednocujeme všetky možné smery, hodnotové nastavenia a vytvárame priestor pre nekonečnú diverzitu.“
A čo domoškoláci, ktorým je umožnené od septembra 2021 pokračovať v domácom vzdelávaní aj na druhom stupni? Nebudú už viac finančne a inak diskriminovaní?
„Presne preto potrebujeme, aby bol oficiálne uznaná duálna vzdelávacia sústava. Podotýkam, že nejde o duálne vyučovanie, ale o paralelný systém, ktorý je rovnocenný voči tradičnému. Navrhujeme a aj očakávame, že tu bude fungovať aj naďalej normatívny systém financovania, ktorý je tu teraz, teda na hlavu žiaka, a že financovanie vzdelávania bude spadať pod osobitný ústavný zákon. Aktuálne ten normatív tvorí zložka na mzdy pedagógov a nejakých 20 percent je na vykurovanie školy. Chceme, aby tam bola zložka, ktorá bude do toho začlenená ako nejaký percentuálny priemer nájmu budov. A to z jednoduchého dôvodu, že zriaďovateľ – štát alebo samospráva, ktorá vlastní školské budovy a priestory, ich poskytne formou prenájmu pre danú komunitu alebo skupinu domškolákov. Vieme si predstaviť, pokiaľ rodičia domškolákov nemajú pedagogické vzdelanie, tak by mohli byť financovaní ako nekvalifikovaní učitelia. Toto a ďalšie veci budeme potrebovať doriešiť.“
Myslíš si, že ľudia sú pripravení na takýto nový systém? Sú dostatočne sebariadení a zodpovední? Doteraz boli ľudia vždy niekým riadení. Je tu na Slovensku vôbec základ pre trvalo udržateľný paralelný systém, aký prináša EDUvolúcia?
„Myslím si, že najbližšie k tomu majú práve domškoláci. Je tu už dlhšie rozrastajúca sa skupina domškolákov, ktorí to zrejme pochopia asi najlepšie. Aj oni budú prechádzať tým, ako vstúpiť do tohto procesu, ale v zásade budú oni ten predvoj, základ kultúry, „pionieri“, ktorí EDUvolúciu v prvých rokoch budú rozbiehať. Dali sme tomu asi 2 roky, v roku 2023 by sa to mohlo naplno rozbehnúť. Predpokladáme, že v prvej vlne by mohlo vstúpiť možno dokopy 5 až 8 tisíc ľudí – študentov, žiakov, rodičov – to je taký skromný odhad.“
A čo na nový paralelný systém vzdelávania hovorí súčasný minister školstva?
„Minister Gröhling vie o vízii Slobodný vzdelávací trh (SVT), taktiež eviduje náš Otvorený list rodičov a tiež vie o príprave EDUvolúcie, ktorá je dieťaťom SVT. Nemáme však pocit, že sa v tom chce nejako veľmi angažovať, ale je tomu otvorený. „
Zaujíma ma pojem ŠKOLA. V tradičnom školskom systéme predstavuje školu učiteľka, ktorá prednáša a žiaka, ktorý memoruje a opakuje, priestor kde sa známkuje, porovnáva a hodnotí. Ostane pojem škola pojem škola aj v paralelnom systéme, alebo vznikne nový pojem a názov pre školy?
„Škola je predovšetkým inštitúcia. V tomto novom systéme inštitúcie vlastne nemáme. Inštitúcie sú rigidné „úrady“, nie živé spoločenstvá. U nás je alternatívou k škole vzdelávacie prostredie, čo organizmus kultúrny, sociálny i hospodársky. Je to vzdelávacia jednotka, ale nie inštitúcia, pretože funguje na iných princípoch. Škola nevníma rodičia a žiaka ako partnera, klienta, vzdelávacie prostredie v paralelnom systéme stavia na rovnocennom postavení vo vzťahu rodina – poskytovateľ vzdelávacej služby. Alternatívu k škole – vzdelávacie prostredie so službou sme nazvali EDUtéka. Teda namiesto „škola“ hovoríme EDUtéka. Ale máme aj ďalšie návrhy pomenovaní EDUték podľa zamerania, alebo architektúry – napríklad EDUparky, EDUtržnice, EDUfarny a ďalšie.“
Čo pribudlo v rámci projektu EDUvolúcie, čo vo vízii SVT nebolo?
„Dospeli sme napríklad k potrebe, aby celý tento projekt zastrešovala vlastná nadácia, ktorá bude riešiť aj otázku financovania. Ideme zriadiť nadačný fond, z ktorého bude možné podporiť jednak IKT platformu, školenia ľudí, edukáciu sprievodcov, pedagógov, rodičov, prispievať na osvetu. Zdroje budú od sponzorov, časť možno aj z Fondu obnovy. Podstatná čiastka však bude pritekať od štátu cestou normatívu na žiaka. Nadácia bude mať svoju dozornú radu, čiže financie budú pod drobnohľadom verejnosti. Nadácia bude aj iniciovať vznik potrebných samosprávnych subjektov a organizácií, ktoré budú zastupovať záujmy rôznych skupín.“
V uplynulom roku učitelia plnili nariadenia štátu, dochádzalo k problémom, ukázalo sa v akom žalostnom stave je školstvo. Dokáže tento nový paralelný systém pomôcť slovenskej spoločnosti k ozdraveniu povedzme cez vzdelávacie prostredie a dať našej krajine novú štartovaciu čiaru, aby sme to celé napravili..?
„Počas uplynulého roka sa veľa zmenilo. Rodičia mali možnosť zakúsiť a precítiť, o čom je vzdelávanie v škole, aký nepružný je systém školstva, aká je ich pozícia voči škole. Kríza priniesla aj dobré ovocie, ľudia sa dovzdelali v oblasti ľudských práv, poznávali Ústavu SR, hodnota slobody stúpla na cene. Mnohí zistili, že ľudské práva sú zakotvené v medzinárodných paktoch a v ústave, ale počnúc zákonmi až po interné predpisy nachádzame kopu rozporov a nesúlad s nimi. Úrady, ktoré by mohli konať, nekonajú a človek sa môže svojich práv domáhať veľmi zložitou súdnou cestou. EDUvolúcia je systém, ktorý umožňuje priamu aplikáciu ľudských práv do praxe, kontrolu ich rešpektu na najlokálnejšej úrovni. Otázky práv budú riešiť aj deti každým dňom. V skratke, samosprávne orgány – pre predstavu niečo ako rady školy združené do jednej celoslovenskej, budú riadiť celý systém na princípe subsidiarity. To znamená, že vyšší orgán si ponechá len nevyhnutné právomoci a podporuje nižší. Na najnižšej úrovni s prakticky najvyššou mierou slobody budú EDUtéky – vzdelávacie komunity. Orgány samosprávy budú mať tri vrstvy – horná rieši hodnoty, etiku a mieru slobody, stredná rovnosť subjektov, dolná diverzitu a hospodárstvo. Podrobne, ako to presne funguje, vysvetlím v osobitných príspevkoch inokedy. Aby som odpovedal aj na druhú časť otázky, samospráva ako taká, jej štruktúry a činnosť, je sama o sebe „učebným obsahom“. Deti budú súčasťou samosprávy a budú sa odmalička učiť riadiť seba, život komunity a celej spoločnosti. Každé dieťa má štruktúru potenciálu rovnakú, len jednotlivé zložky rozdielne rozvinuté. Preto prostredie, kam patrí aj riadenie, odzrkadľuje štruktúru ľudského potenciálu. A teda áno, EDUvolúcia má potenciál zmeniť cez deti celú spoločnosť. Je to hlavný zmysel tohto systému, je to ústredný slogan EDUvolúcie: „Aby deti tvorili lepší svet!“ „
Eduvolúcia teda počíta so všetkými, všetci budú môcť tvoriť, v tomto systéme bude mať študent/žiak pozíciu klienta, ktorý je rovnocenným partnerom, doteraz to bolo iné, bol pod tlakom….Toto je ten posun, že už nebude musieť byť chránený, že nebude mať byť prečo chránený, keď nebude vlastne ohrozený?
„Áno, keď bude mať rovnocenné postavenie a rovnaké právomoci, tak nepotrebuje byť osobitne chránený zákonom.“
EDUvolúcia a v podstate aj Slobodný vzdelávací trh sú radikálne odlišné systémy od tradičného, ako to bude s pedagógmi, bude dostatok uvedomelých a pripravených na niečo také? Budete ich školiť, pripravovať povedzme na nových vysokých školách?
„Áno, budeme ich pripravovať, aj keď dnes už máme množstvo uvedomelých a nadšených pedagógov v podobe sprievodcov, ktorí už dnes robia skvelé veci. Samozrejme, to nestačí, už dnes inšpirujeme skupiny pedagogických expertov, koučov, úspešných lídrov z praxe, ktorí budú tvoriť jadro prvých „vysokých škôl“, ktoré budú pripravovať pedagógov pre EDUvolúciu. Ako som už spomenul nadáciu, ona bude iniciátorom nielen vzdelávania pedagógov, ale celoživotného vzdelávania. Súčasťou vzdelávania budú aj certifikáty. Na získanie certifikátu nebudú stačiť teoretické základy, budú tam zohľadňované tri roviny – duchovná zrelosť, úroveň sebariadenia a samoriadenia a hospodárska zrelosť. Viac sa dozviete v projekte a v ďalších debatách.“
To ma zaujíma, čo bude nasledovať teraz? Ako a kedy sa o EDUvolúcii dozvie široká aj odborná verejnosť?
„Práve rozbiehame informačnú kampaň. Budeme oslovovať rôzne záujmové skupiny, tzv. Stakeholders – študenti, rodičia, ktorí sú najväčšími skupinami. Ďalej pedagógov, riaditeľov škôl, politikov, regionálne samosprávy, podnikateľskú obec, umelcov, ľudí z oblasti manažmentu, rôznych odborníkov, aby sme každému ponúkli možnosť spolupráce a aby si tam každý našiel svoj priestor pre uspokojenie svojich záujmov a sebarealizáciu. Našim cieľom je, aby sme prepojili všetky zložky spoločnosti. V najbližšie dni plánujeme oficiálne zverejniť projekt EDUvolúcia v skupine Tvoríme nové školstvo. Projekt už má aj svoju webovú stránku www.eduvolucia.sk, kde je možné si jeho obsah preštudovať.“
Toni, veľmi sa teším tomu, čo odznelo v tomto rozhovore s tebou a tomu, že naša spoločná vízia sa stáva reálnym projektom. Ďakujem ti za tieto obsiahle informácie a za tvoj čas. Bolo nám v Chalúpkove super!
„Aj ja ti Marek ďakujem a teším sa na naše ďalšie spoločné stretnutia a aktivity.“
Dôležité odkazy k téme EDUvolúcia:
Otec troch detí, spoluzakladateľ Akadémie životného štýlu, autor a spolutvorca Živého Edufóra, organizátor podujatí zameraných na osobný rozvoj, kultúru a pohybové aktivity, producent, PR & event manager, publicista a redaktor, podporovateľ slobodného vzdelávania, typický vodnár 🙂
„Jeden urobí niečo, dvaja viac a spoločne urobíme veľa“
