Čo keby sme zrušili školy?!

1.7.2018 /

Marek Mensák

Čo keby sme zrušili školy?!

Všetko okolo nás prechádza neustálymi zmenami, inováciami. Potreby spoločnosti sa menia v závislosti od danej doby. Ako je na tom naše školstvo? Prispôsobujeme ho dobe? Majú vôbec staré školy pre nás zmysel?

Hurá, koniec školského roka je tu. Neviem ako vy, ale ja som tento deň mal veľmi rád, teda nie kompletne celý, ale len jeho druhú časť, keď som prišiel domov a svoju školskú tašku som zastrčil hlboko do skrine, aby som ju celé dva mesiace počas letných prázdnin nevidel. Bol to vtedy úžasný pocit, myslím že sa to približovalo k pocitu blaženosti, ba dokonca až k extáze. Veď konečne som mohol mať až dva mesiace slobody.

Vďaka škole si dnes uvedomujem, čo pre mňa znamená sloboda. Ďakujem ti škola, že si mi dala túto skúsenosť a príležitosť si to uvedomiť. Dodnes je sloboda v mojom top rebríčku hodnôt a priorít.

Od mojich školopovinných čias už prešlo pár desiatok rokov. Za tú dobu sa toho zmenilo naozaj veľa. Oženil som sa, stal som sa otcom troch detí, zošedivela mi hlava aj brada :). Zdá sa, že všetko je dnes úplne iné, nové, modernejšie, aj tie naše paneláky sú farebnejšie. Autá, telefóny, počítače, domy, ľudia, všetko prešlo zmenou. Dokonca aj môj krvný obraz vyzerá oveľa lepšie :). A čo také školy, ako sa zmenili? Tiež sa prispôsobili dobe?

To že som ockom, znamená, že musím opätovne vstupovať na pôdu našich vzdelávacích zariadení. A tak som sa jedno septembrové ráno pekne krásne ocitol s našou malou prváčkou opäť v škole. Hneď na úvod mi moje školské časy pripomenul výrazný závan smerujúci zo školskej jedálne, premiešaný s chlórom, ktorým teta upratovačka dezinfikovala toalety. Našťastie sa otvorenie školského roka 2015/2016 konalo vonku na čerstvom vzduchu, kde mal príhovor riaditeľ školy, ktorý úspešne otvoril svoj 45. školský rok.

Situáciu v škole som následne začal pravidelne a pozorne sledovať. Zaujímalo ma, akými zmenami prešiel školský systém, ktorého som bol kedysi súčasťou aj ja. Chcel som zistiť na akom základe a akým spôsobom prebieha dnešné vzdelávanie. Zistil som, že deti aj dnes fungujú a učia sa podľa zastaralého školského modelu, postavenom na zastrašovaní, hodnotení a porovnávaní, ktorý ktosi kedysi dávno vytvoril so zámerom produkovať poslušných úradníkov a pracovitých robotníkov. Doba sa však výrazne zmenila, prečo jej teda neprispôsobíme aj vzdelávanie a školy? Kto dnes potrebuje frustrovaných teoretikov či nesamostatných posluhovačov? Nedávno som počúval v jednom rádiu rozhovor so slovenskou vedkyňou, ktorá roky pôsobila v zahraničí a tá sa vyjadrila v tom zmysle, že sme síce pracovití, ale nevieme samostatne myslieť. Kde je teda pes zakopaný?

Uznanie patrí samozrejme učiteľom a vychovávateľom. Predpokladám, že robia svoju prácu (poslanie) najlepšie ako vedia. Sú však pripravení vzdelávať novú generáciu? Môže “old school” učiteľ rozumieť dnešným deťom a mladým ľuďom? Čo by títo všetci učitelia starej školy robili, ak by sme ich školy zrušili? Ako by uplatnili všetky tie svoje nekonečné teórie, ktoré tlčú žiakom neustále do hláv v praxi? Nie sú to práve učitelia, ktorí potrebujú refreš a zaškoliť sa pre tento svet? Predovšetkým v školách by malo platiť: “ja ti ukážem ako, a ty sa to môžeš naučiť”. K efektívnemu učeniu je však potrebný múdry Učiteľ a motivovaný žiak, ktorý chce rozvíjať svoj potenciál. Alebo je tomu inak?

Čomu a komu toto naše vzdelávanie a “výCHOVa” prospieva? Pomáha budovať zdravé medziľudské vzťahy? Podporuje zdravé sebavedomie jedinca? Dáva ľuďom sebaistotu? Tvorí spoločnosť spokojných a zdravých ľudí? Pomáha zveľaďovať a chrániť životné prostredie? Buduje piliere silnej a vyspelej ekonomiky? Ak sú odpovede ÁNO, tak nič nemeňme! Pár mojich švédskych priateľov mi povedalo, že ich kvalita života stojí a padá na umení komunikovať. Tiež som si všimol, že v ich svete je bežné, byť tolerantným a ohľaduplným človekom, ktorý chce žiť dôstojne. Na akých hodnotách je postavené naše školstvo, naša spoločnosť?

Po zhrnutí týchto mojich výsledkov sme sa spoločne s mojou manželkou rozhodli našu dcéru uchrániť od vplyvov tohto zvláštne nastaveného školského systému, ktorý po jednom roku na nej zanechal určité stopy. Predtým veselé štebotavé dievčatko, po pár mesiacoch povinnej školskej dochádzky človiečik, ktorý pred našimi očami strácal iskru. V ďalšom školskom roku naša dcérka už do starej školy nenastúpila. Po vzájomnej rodinnej porade sme sa rozhodli pre domáce vzdelávanie, kde učiteľom a zároveň žiakom sa postupom času stal každý jeden člen našej rodiny. Bola to však pre mňa nová, no zároveň aj prirodzená situácia, mať takto našu rodinku pokope. Začal som zbierať nové poznatky a pozorovať tento nový model vzdelávania, výchovy a hlavne osobného rozvoja. A aké sú moje výsledky po dvoch rokoch domáceho vzdelávania? O tom už viac v mojom ďalšom blogu.

Tento blog (úvahu) som napísal na základe niekoľkoročných osobných skúseností, poznatkov a pocitov. K jeho napísaniu ma inšpirovala predovšetkým moja manželka, bez ktorej by som nemal možnosť byť súčasťou našej rodinnej domácej školy a vďaka ktorej som si uvedomil, ako dôležité až nevyhnutné je deťom načúvať, byť ich oporou a bezpodmienečne ich milovať. Zo srdca za to ďakujem.

Marek Mensák

Viac informácii nájdeš na stránke: http://lacademy.sk/slobodny-vzdelavaci-trh/