Pokračovanie: Ako si vybrať najvhodnejšiu „školu“ pre svoje deti?

21.4.2020 /

Anton Adamčík

Pokračovanie: Ako vybrať najvhodnejšiu „školu“ pre svoje deti?

V prvej časti blogu som popisoval stav súčasného školstva, ktorý stojí na princípe tzv. jednotnej školy. Je to systém,ktorý má veľmi obmedzené možnosti voľby pri výbere školy, učiteľa, učiva a vzdelávacích činností pre dieťa.

Ako absurdný príklad som uviedol Perníkovú krajinu, v ktorej je všetko z perníkového cesta. Mnohí z nás tušia, že jednotná škola nie je vhodná pre deti, ktoré sú také veľmi odlišné. A odlišné máme aj my, rodičia a učitelia, prístupy k nim. Jeden je presvedčený a má aj skúsenosť, že deti je potrebné ovládať a požadovať prísnu disciplínu, druhý niečo také odmieta a miluje detskú spontaneitu. Tretí je za to, že my, dospelí, sme tu preto, aby sme deti podporovali, chránili a pomáhali slabším dostať sa na úroveň ostatných, štvrtý zdôrazňuje samostatnosť a slobodu dieťaťa, piaty bazíruje na výchove k nenásiliu, priateľstve a slušnosti, šiesty k odvahe, sebazapreniu, tvrdosti a pravidlám. Siedmy uznáva všetky prístupy, ale musia byť riadené dieťaťom samým, nie vnucované dospelými.

Niektorí ste sa už v tomto krátkom popise našli? Nie? Pre tých, ktorí nechápavo pozerajú, čo to tu splietam, pokračujem.

V živote robíme niektoré pre nás dôležité rozhodnutia, či je to výber životného partnera, stavba domu, výber zamestnania, alebo verejnej funkcie, a iné. Práve tu sa prejavia naše hodnotové odlišnosti najvýraznejšie, aj keď si to nejako príliš neuvedomujeme. Ako som už spomenul, hodnotové orientácie sú v nás relatívne trvalé a nemenné. Preto je dôležité, aby sme ich poznali a uvedomovali si ich. Ani nie preto, aby sme ich menili, veď napokon aj prečo, všetky sú spoločensky cenné, ale preto, aby sme rozumeli sebe a druhým s odlišnými hoci rovnako cennými orientáciami.

Keby sme si mali vybrať životného partnera, naše postoje by boli asi takéto.

1. typ – direktívny – by ako najdôležitejšie kritérium považoval normu. Jeho partnerka by mala byť „ako sa patrí“. A patrí sa to, čo je osvedčené uznávanými autoritami, tradíciou, kultúrnou či štátnou normou. Aj ich vzťah by mal spĺňať normy stanovené. Direktívny typ plne dôveruje normám,ktoré vzišli z dlhoročných skúseností a osvedčili sa. Ak si vyberie životného partnera, vo vzťahu bude plniť povinnosti, ktoré mu ukladá inštitút manželstva, či už náboženský alebo štátny. A to isté bude žiadať od partnera/ky. A takto chápe aj lásku, ako plnenie povinností, ku ktorým sa zaviazal.

2. typ –protektívny – bude hľadať partnera, ktorý má výraznú slabinu, alebo je na dne a môže byť jeho záchrancom, podporovateľom. Príbehy, keď sa mladá zdravotná sestra zamiluje do mladého dolámaného motorkára na chirurgickom oddelení, sú typické pre tento typ. Alebo solventný muž „zachraňuje“ slečnu z chudobného geta a podporuje ju v štúdiu a naplneniu jej snov. A aj ako pár budú inklinovať k záchrane a pomoci iným v núdzi a rovnako budú požadovať istotu a lojalitu v prípade, že sa jeden z partnerov ocitne slabý v núdzi. Ich hodnotou je pomoc slabým a záchrana.

3. typ – provokatívny – bude hľadať partnera, ktorý znesie veľa, je odolný, odvážny a chytrý. Zaujme ho niekto, kto ho odmietne, pošle do kelu a nie ľahko zdolateľný. To ho provokuje a priťahuje. Medzi filmovými príbehmi sa často objavuje agent tajnej služby a stretne sa s agentkou, ktorá ho odmieta, ale na konci misie si padnú do náručia. Život takéhoto páru je ako misia. Silná osobnosť hľadá inú silnú osobnosť. Silná žena, ktorá každého odmieta, by určite upútala aj filmovú postavu učiteľa Igora Hnízda.Všetky tri hore uvedené typy majú jednu spoločnú hodnotu – minimálne alebo ziadne riziko. Idú na istotu. Risk považujú za nerozumnosť. Čomu sa nasledujúce typy nevyhýbaju, keďže risk môže byť aj zisk.

4. typ –autonomistický – oceňuje nezávislosť v partnerstve, originalitu, samostatnosť. Partnerka typu zdravotnej sestry by autonomistu odrádzala. Nepotrebuje zachraňovať, ale ani sa nehrnie zachraňovať druhých, poraď si sám. Napriek tomu túži po partnerstve, ktoré môže byť trvalé dovtedy, kým tvoria spoločné dielo, alebo idú za spoločným cieľom. Hľadajú doplnok k sebe, niekoho originálneho, navonok drsného. Vo filmových príbehoch najmä americkej tvorby je takých párov veľa. Či už medzi chudobnými živnostníkmi, dobrodruhmi, alebo rockermi. Láska medzi drsnou rockovou speváčkou a vlasatým drsným muzikantom je typickým vzťahom autonomistov. Ich hodnotou je nezávislosť, osobná sloboda, jednoduchosť, samostatnosť.

5. typ – amikatívny – priateľstvo, láskavosť, lojalita, súdržnosť, empatia – to sú hodnoty amikatívneho typu. Životného partnera si budú hľadať medzi svojimi. Bude to niekto, kto je súčasťou jeho sociálnej bubliny, kto zdieľa podobné názory, uznáva podobné pravdy a spravodlivosť. Všetci za jedného a jeden za všetkých. Partner musí držať spolu, nesmie zradiť, má súcitiť a robiť všetko pre blaho komunity alebo vzťahu. Vo filmových príbehoch sa také vzťahy objavovali medzi aktivistami mimovládok a občianskych združení, alebo aj príbehy platonických lások medzi deťmi v školskom veku. Amikatívne typy oceňujú partnerov nenásilných úprimných, priehľadných, verných, ale nemusia byť nadaní, šikovní, silní, či bohatí.

6. typ – autentický – oceňuje spontánnosť, prirodzenosť, hravosť, uletenosť. Upúta ho partner, ktorý žije tu a teraz, tým čo je, nerieši čo bolo a čo bude. Keď cíti hnev, vypustí ho von, keď cíti náklonnosť, objíme ho bez zaváhania. Takýto pár môže pripomínať „talianske manželstvo“, kde je chvíľu krik a chvíľu veselá nálada, hudba, tanec. Autentický typ si vyberá takéhoto partnera a dokáže s ním žiť šťastne v im podobnej komunite.

7. typ – inkluzívny – je osobitným typom, z každého z predchádzajúcich má niečo, ale v jednej hodnote je iný, špecifický – hľadá harmóniu všetkých 6 hodnotových orientácií. Chce ich mať poruke všetky, aby aktuálne použil takú, akú si situácia žiada. Pri výbere partnera práve toto očakáva – všeobecne rozhľadeného, multifunkčného, multiinštrumentálneho, schopného vnímať súvislosti sveta a seba samého. Potrebuje partnera, ktorý vníma svet holisticky i detailisticky. To zvyčajne dokážu manažérske typy. Svet vidí ako celok a detaily v ňom, ako švédske stoly, kde každý si nájde to svoje. Tak vníma aj partnera. Vo vzťahu oceňuje ústretovosť a vzájomný rešpekt. Ostatné hodnoty tiež oceňuje, ale sú to preň podružné detaily.

A teraz, ak ste si jednotlivé typy zosobnili a identifikovali ste v nich vašich známych a seba, potom si tieto osoby predstavte, ako by komunikovali s deťmi a ako by pristupovali k deťom. Zároveň vám možno vyskočí vnútorný odpor k niektorým z nich, kde vám z hĺbky hlas hovorí, toto je nesprávny prístup, jemu by som nezveril svoje dieťa. Aj to vám pomôže lepšie identifikovať seba. Keby ste boli teraz dieťaťom, ku ktorému typu by ste seba “dali do výchovy do školy”? Máte jasnú odpoveď? Fajn. Potom viete, k akým hodnotám inklinujete. Ak ste sa našli v niektorom z prvých troch typov, máte šancu v súčasnom školstve nájsť školy, ktoré vám budú vyhovovať. Horšie to majú zvyšné 4 typy. Aj keď nájdete učiteľa, alebo učiteľku s podobnými hodnotami, ťažko nájdete takú školu ako celok. A keď aj nájdete, školský systém jej vnucuje svoje hodnoty, s ktorými nie je kompatibilná. A naopak, ak patríte ku konzervatívnejším typom, váš hodnotový systém narúšajú jednotliví žiaci, rodičia, alebo učitelia, ktorí do vyučovania vnášajú prvky hodnôt, ktoré sú vám i škole cudzie.To je dôvod, prečo nepiecť „tortu“ z rozprávky O psíkovi a mačičke, ale pripraviť “švédske stoly”. Aby si každý vybral to svoje a nemusel nasilu konzumovať niečo čo mu nechutí.S tými švédskymi stolmi však chcem upozorniť na dve dôležité veci: Švédsky stôl ako systém školstva – čiže ponuka škôl a vzdelávacích prostredí s rôznymi typmi prístupu, napr. jazyková škola direktívna, provokatívna, autonomistická…amikatívna.Alebo všeobecno-vzdelávacie školy, ktoré majú byť mini “švédskym stolom”, ktoré poskytujú prostredie inkluzívne, teda prostredie so všetkými siedmimi prístupmi, ktoré si volí dieťa podľa aktuálnej potreby.Inkluzívne prostredie odporúčam pre všetky deti od 3 do 18 rokov.Odporúčam ako kmeňovú školu, ako kmeňové vzdelávacie prostredie. Exkluzívne školy nie sú vhodné ako kmeňové pre malé deti, pretože ešte nie sú si vedomé svojej hodnotovej orientácie. Tá sa začne vyhraňovať až s nástupom pohlavného dozrievania, cca od 15. roku. A vtedy je vhodné, aby sa mladý človek postupne zaraďoval k niektorému hodnotovému prúdu. Prakticky to znamená, že od určitého veku začne navštevovať školu či vzdelávacie prostredie, ktoré ladí s jeho hodnotami, nadaním a záujmami.Aby deti, rodičia a aj učitelia a riaditelia, si mohli vybrať, kde sa chcú učiť, alebo kde chcú učiť a pracovať, je potrebná celospoločenská dohoda o vytvorení takéhoto systému “švédskych stolov”.

Vízia o tom, ako by to mohlo vyzerať, je už publikovaná.

Je to vízia Slobodný vzdelávací trh. Bez vás, vašej podpory a dopytovania sa politikov, aby niečo také prijali, to nepôjde. Chce to silnú mobilizáciu, spájanie sa učiteľov s rodičmi a deťmi, psychológmi, sociológmi, lekármi, samosprávami a tiež politikmi naprieč politickým spektrom. Napokon, politické spektrum odráža rovnaké hodnotové orientácie, aké som popisoval pri pedagogických prístupoch. Len stručne:

direktívny = konzervatívny
protektívny = konzervatívna ľavica
provokatívny = konzervatívna pravica
autonomistický = liberálna pravica
amikatívny = liberálna ľavica
autentický = liberáli
inkluzívny = centristi

Z praxe vieme, že ľavica a pravica sú odvekými rivalmi, rovnako aj konzervatívci a liberáli. A kombinácia konzervatívna ľavica a liberálna pravica ešte viac ako aj liberálna ľavica a konzervatívna pravica. Podobné je to aj v školstve s prístupmi. O to horšie, že v školstve nemáme pluralitný systém, kde by sme si boli všetci vedomí k akému “pedagogickému tričku” patríme. Navyše, štát protéžuje direktívny prístup ako za socializmu “vedúcu úlohu strany”. Slobodný vzdelávací trh má všetky pedagogické prúdy zrovnoprávniť, aby sa mohli uchádzať o priazeň školákov a rodičov.

Viac o mojej vízii Slobodný vzdelávací trh si prečítajte tu: SLOBODNÝ VZDELÁVACÍ TRH

Ďakujem za prečítanie môjho blogu.

Anton Adamčík

Otec troch detí, pedagóg, žurnalista, autor vízie Slobodný vzdelávací trh, realizátor experimentálneho projektu „Škola hrou“, spoluautor EDUvolúcie

Pokračovanie: Ako si vybrať najvhodnejšiu „školu“ pre svoje deti?

Pokračovanie: Ako vybrať najvhodnejšiu „školu“ pre svoje deti?

Súvisiace odkazy

Daniel Hevier: Prvou „školou“ pre dieťa je jeho rodina. V nej môže nepretržite prebiehať „vyučovanie“, a to nielen detí, ale aj rodičov.

Osveta Fitmama dala študentkám gymnázia nový pohľad na svoje telo

ŽIVÉ EduFÓRUM (EduFÓRum RomanUM) sa presunulo do Nitry

ŽIVÉ EduFÓRUM (EduFÓRum RomanUM) sa udialo aj na Festivale Poznania

ŽIVÉ EduFÓRUM (EduFÓRum RomanUM)- svetová premiéra s Romanom Pomajbom, Petrom Živým a Petrom Bažíkom v Bratislave

Slovenské školstvo očami slovenského stredoškoláka