Sú deti v škole šťastné?

 

1.10.2020 /

Marek Mensák

Sú deti v škole šťastné?

Aktuálne máme na Slovensku turbulencie nielen okolo vírusových „kampaní“, ale vrie to aj v našom školstve, ktorého sme, či chceme alebo nie, súčasťou všetci, dokonca aj naše deti 😊. V poslednom období badať zvýšený záujem o zmeny vo fungovaní a nastavení nášho školstva nielen medzi rodičmi a žiakmi, ale aj pedagógmi, psychológmi a dokonca téma školstva rezonuje aj v kruhu politikov.

Nedávno som si všimol, že internetom prebehol prieskum, ktorého úlohou bolo zistiť, či sú deti v školách šťastné. Nepýtali sa však detí, ale svojimi duchaplnými vyjadreniami sa v ankete odprezentovali iba dospeláci – odborníci na šťastie detí. Mne to však nedalo, a tak som sa rozhodol porozprávať s niekým, komu táto otázka o šťastí bola adresovaná. Neostalo to však iba pri tejto jednej otázke …

Daniel je študentom Strednej elektrotechnickej školy v Banskej Bystrici. Veľmi ho láka  svet IT a počítačov a už teraz sa do hĺbky venuje elektronike, oprave, navrhovaniu elektronických a mechanických zariadení, náradia, rôznych riešení neštandardných aplikácii (vytvára náhradné súčiastky na veci, ktoré sa už nedajú kúpiť, alebo sa ani nikdy nedali).

Danielovi som položil tú istú otázku ako v ankete: 

Daniel, si v škole šťastný? 

Nie!

 

Prečo nie? 

Škola pre mňa znamená strata času. Dáva mi pár užitočných zručností (občas odborný výcvik), ale berie mi 5-8 hodín denne pre niečo, čo nechcem a nevyžadujem. Myslím si, že škola by mala byť miesto, kam človek chce ísť, zlepšovať sa v zručnostiach, ktoré ho bavia.

 

Ako veľmi je pre teba škola dôležitá a potrebná?

Na základe skúseností s reálnou prácou v oblasti, ktorej sa rád venujem, nemyslím si, že je pre mňa potrebná.

 

Ako vyzerá taký deň stredoškoláka? Máš možnosť si ho riadiť sám?

Typický deň na strednej škole, na ktorej som ja, je 100% kontrolovaný učiteľmi. Takmer každá hodina je iba forma diktátu. Sme tam ako figúrky na šachovej doske, nikto nám neoznamuje a už vôbec s nami nekonzultuje, čo sa ide diať, prečo, ako.. Na otázku prečo? dostávame často odpoveď „lebo“, alebo „neviem“.

 

Ako ťa škola pripravuje na tvoj život, podnikanie, prácu, vzťahy v tvojom živote?

Škola pripravuje študentov na to, aby boli bezhlavé ovce, ktoré robia tak, ako im je kázané, bez zamyslenia.

Príklad: Pred písomkou za mnou prišiel spolužiak, ktorý mal posledných niekoľko hodín potrebu sa do mňa starať, že prečo si nepíšem poznámky ako on, pretože potreboval odo mňa vysvetliť, ako funguje premena jednotiek. Lebo keď si písal poznámky, nebol schopný sa nad tým zamyslieť. V ten istý deň na inej hodine sa konečne jeden učiteľ rozhodol iba podať materiál a nediktovať poznámky, väčšina triedy bola prekvapená a v šoku, že sa majú nad niečím zamyslieť.

 

Ktorý predmet ťa najviac bavil (baví) a prečo?

Odborný výcvik (prax s mechanickou prácou), aj keď robíme veci, ktoré ja už viem niekoľko rokov, tak je občas dobré na nich dostať iný pohľad a naučiť sa novú metódu, ktorá je možno lepšia.

 

Čo by si v súčasnom školstve okamžite zmenil a prečo? Čo ti v skole chýba?

Zrušil by som povinnú školskú dochádzku a zbavil učiteľov všetkej zodpovednosti za študentov. Aby sa ľudia učili, to čo chcú, keďže veľká časť účastníkov je nútená a učitelia majú potrebu sa hrať na autoritu. Chýba mi autentický a racionálny prístup od učiteľov. Je choré, že „Buďte potichu, lebo sa budeme učiť viac“. Toto by predsa nemala byť vyhrážka, sme tam na to, aby sme sa niečo naučili.

 

Čo by si povedal na to, keby vznikol popri súčasnom tradičnom školskom systéme úplne nový na tzv. „zelenej lúke“? Ako by malo takéto školstvo podľa teba vyzerať? Čo by tam nesmelo chýbať?

Myslím si, že toto by bolo prospešné! Tí, ktorí chcú byť nútení strácať 5-8 hodín v škole, tak môžu a tí čo nechcú, nemusia. Určite by tam nesmela chýbať úplne dobrovoľná dochádzka a skupiny rozdelené podľa pokročilosti v téme, nie podľa veku. Najlepšie sa mi fungovalo vo vekovo zmiešanej triede, kde som sa mohol baviť s ľuďmi, ktorí mali podobné záujmy ako ja a bolo jedno, koľko majú rokov.

 

Čo by si odkázal svojim rovesníkom?

Nech začnú používať svoju hlavu a keď sa im niečo nepáči povedať to.

 

Čo by si odkázal učiteľom?

Je čas zmeniť metódy! Pokiaľ toho nie ste schopní, je čas zmeniť zamestnanie.

 

Čo by si odkázal rodičom?

Spomienkový optimizmus je veľmi nebezpečný. Argument „Predsa sme to prežili…“ – je iracionálny a zbytočný.

 

Čokoľvek na záver?

Aplikovanie metód a mentality 60-tych rokov v roku 2020 nefunguje.

 

Daniel, ďakujem ti za tvoju úprimnosť a za tvoj čas.

Aj aj ti ďakujem.

 

*  *  *

Vízia  Slobodný vzdelávací trh

… vízia zmysluplného a tvorivého školstva pre všetkých

… riešenie pre naše spoločné školstvo